Príprava bezpečnostných listov (SDS) – Časť 3

Prvých 8 sekcií SDS podrobne

MSDS-Europe – Znalostná databáza bezpečnostných listov – Príprava bezpečnostných listov (SDS) – Časť 3: Prvých 8 sekcií SDS podrobne

V predchádzajúcich častiach sme sa zaoberali tým, prečo je potrebný bezpečnostný list a ako pristupovať k jeho zostaveniu.

Teraz sa pozrieme na samotný dokument: čo obsahuje bezpečnostný list? Ako už bolo spomenuté, SDS má štandardnú štruktúru zloženú zo 16 hlavných sekcií. Tieto sekcie zabezpečujú jednotný a konzistentný spôsob poskytovania všetkých dôležitých údajov.

V tejto časti preskúmame sekcie 1–8, ktoré pokrývajú najdôležitejšie informácie – od identifikácie látky alebo zmesi až po opatrenia ochrany na pracovisku.

Sekcia 1: Identifikácia látky/zmesi a spoločnosti/podniku

Sekcia 1 bezpečnostného listu obsahuje identifikačné údaje o výrobku. Uvádza sa tu presný názov látky alebo zmesi spolu s identifikačnými číslami (napr. číslo CAS, číslo ES) a v prípade zmesí aj UFI kód, ak je k dispozícii. Taktiež sa uvádzajú meno, adresa a kontaktné údaje výrobcu alebo dodávateľa a telefónne číslo pre tiesňové situácie (napr. toxikologická linka alebo národné tiesňové číslo).

V tejto sekcii možno uviesť aj odporúčané alebo nevhodné použitia výrobku.

Cieľom tejto sekcie je zabezpečiť, aby každý, kto číta SDS, vedel produkt jednoznačne identifikovať a vedel, na koho sa obrátiť v prípade núdzovej situácie.

Sekcia 2: Identifikácia nebezpečnosti

Sekcia 2 obsahuje klasifikáciu nebezpečnosti výrobku podľa nariadenia CLP a súvisiace prvky označovania. Nájdeme tu piktogramy nebezpečnosti, výstražné slovo (napr. „Nebezpečenstvo“ alebo „Pozor“), H-vety (napr. H225 – Veľmi horľavá kvapalina a pary) a P-vety (preventívne výstrahy).

Ak zmes nie je klasifikovaná ako nebezpečná, musí sa to v tejto sekcii uviesť. Ak však existujú iné riziká (napr. environmentálne nebezpečenstvo mimo klasifikácie CLP alebo dôležité fyzikálne vlastnosti), musia byť taktiež uvedené.

Táto sekcia poskytuje stručný prehľad o nebezpečenstvách výrobku.

Sekcia 3: Zloženie/informácie o zložkách

Sekcia 3 uvádza z čoho sa výrobok skladá.

Pre čistú látku: uveďte chemický názov látky, prípadné synonymá, jej identifikátory a dôležité informácie o jej čistote alebo prísadách.

Pre zmes: uveďte nebezpečné zložky: názov a identifikátor každej látky (číslo CAS, číslo ES), ktorá prispieva k nebezpečnosti zmesi. Zároveň uveďte percentuálny podiel (alebo rozsah koncentrácie) týchto látok v zmesi a ich klasifikáciu (t. j. aké nebezpečenstvo predstavujú samostatne). Príklad: Etanol (CAS 64-17-5), 10–20 %, klasifikácia: Horľavá kvapalina kategórie 2, H225. Ak je presná koncentrácia určitých zložiek obchodným tajomstvom, je možné uviesť rozsah koncentrácie alebo všeobecný opis (pričom informácie relevantné pre nebezpečnosť musia byť zachované).

Táto sekcia pomáha používateľovi porozumieť, aké nebezpečné látky sa vo výrobku nachádzajú.

Sekcia 4: Opatrenia prvej pomoci

Sekcia 4 opisuje, čo je potrebné urobiť v prípade nehody alebo nadmernej expozície súvisiacej s daným výrobkom. Podsekcie sa venujú rôznym spôsobom expozície a poskytujú pokyny prvej pomoci pri vdýchnutí, kontakte s pokožkou, očami alebo požití.

Príklad: „Vdýchnutie: Postihnutú osobu premiestnite na čerstvý vzduch, upokojte ju a v prípade potreby vyhľadajte lekársku pomoc.“ alebo „Požitie: Nevyvolávajte zvracanie; okamžite kontaktujte lekára a ukážte mu informácie uvedené v sekcii 1 SDS.“

Sekcia by mala taktiež obsahovať najdôležitejšie príznaky a účinky, ako aj to, či je potrebné okamžité lekárske ošetrenie.

Táto časť je kritická pri núdzových situáciách, pretože poskytuje okamžité usmernenie o vhodnej reakcii.

Sekcia 5: Opatrenia na hasenie požiaru

Sekcia 5 obsahuje informácie o tom, ako hasiť požiar, ak horí daná látka alebo zmes, alebo ak jej prítomnosť ovplyvňuje hasičské zásahy. Uvádzajú sa tu vhodné hasiace prostriedky (napr. vodná hmla, prášok, oxid uhličitý, pena), ako aj hasiace látky, ktoré nie sú vhodné, ak sú takéto známe (napr. priamy vodný prúd pri určitých chemických požiaroch).

Popisujú sa tiež nebezpečné produkty horenia, ktoré môžu pri požiari vzniknúť (napr. toxické plyny ako oxid uhoľnatý, chlór atď.) a poskytujú sa odporúčania pre hasičov: či je potrebné špeciálne ochranné vybavenie alebo autonómny dýchací prístroj a či existuje riziko výbuchu.

Účelom tejto sekcie je zabezpečiť, aby v prípade požiaru všetci vedeli konať bezpečne a efektívne.

Sekcia 6: Opatrenia pri náhodnom úniku

Sekcia 6 popisuje, čo robiť v prípade náhodného úniku látky alebo zmesi do prostredia – napríklad pri rozliatí alebo netesnosti.

Uvádzajú sa osobné ochranné opatrenia (napr. prístup k úniku len s vhodným OOPP, odstránenie zdrojov zapálenia), opatrenia na ochranu životného prostredia (napr. zabrániť vniknutiu do kanalizácie, informovať príslušné orgány pri väčšom množstve), ako aj metódy zadržiavania a čistenia.

Popisuje sa, ako absorbovať alebo pozbierať uniknutý materiál (napr. pomocou inertného absorpčného materiálu ako piesok alebo vermikulit) a aký čistiaci postup sa má použiť na odstránenie zvyškov.

Sekcia 7: Zaobchádzanie a skladovanie

Sekcia 7 zhŕňa pravidlá pre bezpečné zaobchádzanie a skladovanie. Uvádzajú sa tu opatrenia pri manipulácii, ako napríklad: „Nefajčiť počas používania; uchovávať mimo dosahu iskier a otvoreného ohňa,“ alebo „Používajte iba v dobre vetraných priestoroch; vyhýbajte sa vdýchnutiu pár.“

Súčasťou sú aj odporúčania pre hygienu na pracovisku (napr. nejesť a nepiť na pracovisku, umyť si ruky po použití, zabezpečiť vhodné miestne odsávanie).

V časti o skladovaní sa uvádzajú podmienky a požiadavky: napríklad „Skladujte na suchom, chladnom a dobre vetranom mieste. Chráňte pred teplom a priamym slnečným žiarením. Nezlučiteľné materiály: silné oxidačné činidlá“ atď. Ak je to relevantné, môžu sa uviesť aj požiadavky na balenie (napr. „Skladujte v tesne uzavretej nádobe“).

Úlohou tejto sekcie je predchádzať incidentom prostredníctvom usmernení pre každodennú bezpečnú manipuláciu a skladovanie.

Sekcia 8: Kontrola expozície / osobná ochrana

Sekcia 8 vysvetľuje, ako zabezpečiť, aby sa nebezpečné látky nedostali do tela pracovníkov v škodlivých množstvách.

Obsahuje dve hlavné časti: technické opatrenia a osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP).

Mali by byť uvedené hraničné hodnoty expozície (napr. dlhodobé a krátkodobé expozičné limity podľa národnej alebo európskej legislatívy). Ak takéto limity existujú, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby neboli prekročené – preto sa odporúčajú technické opatrenia ako primerané vetranie, miestne odsávanie alebo uzatvorený proces.

V časti o osobnej ochrane sú uvedené potrebné OOPP: napr. ochranné rukavice (s uvedením materiálu, napr. nitril), ochranné okuliare alebo štít, ochranný odev a v prípade potreby aj ochrana dýchacích ciest (s vhodným filtračným systémom).

Môžu byť uvedené aj kritériá výberu OOPP (napr. doba prieniku rukavíc, hrúbka materiálu) a opatrenia na ochranu životného prostredia (napr. filtre alebo odlučovače pre emisie). Táto sekcia poskytuje používateľovi konkrétne odporúčania na ochranu, čím sa minimalizuje expozícia.

Záver a ďalšie časti

(Nasledujúca časť tejto série bude pokračovať vysvetlením štruktúry SDS a preskúmaním zvyšných sekcií (9–16), ktoré obsahujú ďalšie dôležité informácie o vlastnostiach výrobku, jeho účinkoch a súvisiacich detailoch.)

Ďalšie časti: