Oxid titaničitý, nesprávne interpretované farbivo – ide skôr o riziko, nie o nebezpečenstvo

MSDS-europe – Oxid titaničitý

Kľúčové fakty o oxide titaničitom

Oxid titaničitý (chemická značka TiO2) je biely, jemnozrnný prášok, ktorý sa v prírode vyskytuje ako minerály rutil alebo anatas.

Jeho najdôležitejšie použitie je pri výrobe farieb a lakov, papiera a plastov, čo predstavuje približne 80 % svetovej spotreby oxidu titaničitého. Ďalšie použitia ako pigmentu, napr. tlačiarenské farby, guma, kozmetika a potraviny, predstavujú ďalších 8 %. Zvyšok sa používa v iných oblastiach, napr. pri výrobe technického čistého titánu, skla a sklokeramiky, elektrotechnickej keramiky, kovových patín, katalyzátorov, elektrických vodičov a chemických polotovarov.

Oxid titaničitý je obľúbenou zložkou farieb a podľa odhadov sa nachádza v 2/3 všetkých komerčných farieb. Podľa prieskumu z roku 2018 bola celková hodnota komerčne dostupných farieb s obsahom oxidu titaničitého 13,2 miliardy USD.

Pokiaľ ide o kozmetické použitie, používa sa v malých množstvách ako zahusťujúca, zmatňujúca pomocná látka a vo väčších množstvách ako fyzikálna ochrana pred slnkom vo forme opaľovacieho krému, keďže oxid titaničitý filtruje aj škodlivé UV žiarenie.

Na základe prílohy II nariadenia (ES) č. 1333/2008 je oxid titaničitý od 20. januára 2019 povolený ako prídavná látka v potravinách (farbivo) pod kódom E171. Úlohou E171 je zintenzívniť farbu potravín a dodať im atraktívnejší vizuálny vzhľad.

V rámci preskúmania bezpečnosti potravín z roku 2016 sa upozornilo na možnosť, že oxid titaničitý môže mať v prípade požitia nepriaznivé účinky na zdravie. Analýzy distribúcie veľkosti ukázali, že šarže TiO2 určeného na výrobu potravín pozostávajú v priemere z 50 % častíc s priemerom menším ako 100 mikrometrov a vždy obsahujú nanofrakciu, ktorá je nevyhnutným vedľajším produktom výrobných procesov.

Štúdie jednoznačne nevylúčili možnosť účinkov poškodzujúcich gény alebo mutagénnych účinkov. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) po preskúmaní tisícok štúdií na túto tému v posledných rokoch dospel k záveru, že oxid titaničitý nie je bezpečný na použitie ako prídavná látka do potravín. Európska komisia a členské štáty na základe štúdie EFSA zvažujú prísnejšiu reguláciu používania oxidu titaničitého v potravinárskom priemysle.

Podľa súčasného nariadenia CLP neexistuje pre oxid titaničitý žiadna povinná klasifikácia nebezpečnosti. Nedávno publikované štúdie však naznačujú, že vdychovanie jeho prachu môže spôsobiť rakovinu. Komisia preto prijala zrýchlený postup na prijatie pozmeňujúceho nariadenia CLP (NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2020/217), ktoré sa stane záväzným 1. októbra 2021, so silným dôrazom na prísnejšiu klasifikáciu nanočastíc obsahujúcich oxid titaničitý.

Rozhodnutie o oxide titaničitom by mohlo vytvoriť precedens pre chemické látky s podobnými škodlivými vlastnosťami a v stávke je veľa. Ešte pred niekoľkými rokmi hrozilo, že obavy o verejné zdravie a práva pracovníkov – podložené vedeckými poznatkami a právnymi predpismi – budú obetované taktikám priemyslu na odvrátenie pozornosti, vrátane nákladov, nadmernej regulácie a voľného obchodu.

Čo hovorí nariadenie o oxide titaničitom?

Po prvé, v nariadení sa uvádza odôvodnenie prísnejšej klasifikácie: keďže rakovina pľúc spôsobená oxidom titaničitým môže súvisieť s vdychovanými časticami oxidu titaničitého, je vhodné tieto častice podrobnejšie preskúmať. Predpokladá sa, že toxicitu pozorovanú v pľúcach a následný rozvoj nádorov spôsobujú usadené nerozpustné častice oxidu titaničitého.

Príloha I nariadenia obsahuje novú požiadavku na označovanie produktov obsahujúcich TiO2.

Kvapalné zmesi obsahujúce najmenej 1 % častíc oxidu titaničitého s priemerom 10 μm alebo menej musia byť označené nasledujúcou vetou:

EUH 211 – Pozor! Pri rozprašovaní sa môžu vytvárať nebezpečné respirabilné kvapôčky. Nevdychujte aerosóly ani hmlu.

Na štítku na obale tuhých zmesí obsahujúcich 1 % alebo viac oxidu titaničitého sa musí uvádzať táto veta:

EUH 212 – Pozor! Pri použití sa môže vytvárať nebezpečný respirabilný prach. Nevdychujte prach.

Okrem toho sa na štítku na obale kvapalných a tuhých zmesí určených na použitie mimo domácností, ktoré nie sú klasifikované ako nebezpečné, ale sú označené vetami EUH211 alebo EUH212, uvádza aj veta EUH210.

V prílohe III nariadenia sa stanovuje nová povinná klasifikácia nebezpečnosti TiO2 a podmienka klasifikácie.

Oxid titaničitý (č. CAS 13463-67-7) je klasifikovaný v triede nebezpečnosti Karcinogenita, kategória 2, spolu s výstražnou vetou H351 – Podozrenie, že spôsobuje rakovinu (inhalácia), ak je prítomný vo forme prachu obsahujúceho aspoň 1 % častíc s aerodynamickým priemerom 10 μm alebo menej.

V prípade zmesí obsahujúcich oxid titaničitý sa klasifikácia ako „Podozrenie, že spôsobuje rakovinu pri vdýchnutí“ vzťahuje len na zmesi vo forme prášku obsahujúce oxid titaničitý vo forme častíc s obsahom najmenej 1 % a aerodynamickým priemerom nepresahujúcim 10 μm alebo zapracovaným do takýchto častíc.

Pracovníci používajúci prášok TiO2 by však nemali podliehať panike. Počas výrobného procesu naozaj môže dôjsť k expozícii prachu oxidu titaničitého. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni však existujú predpisy týkajúce sa expozície a ochrany pracovníkov. Okrem toho v experimentoch na potkanoch, ktoré uvádza agentúra ECHA, sa použili nereálne vysoké hladiny oxidu titaničitého, ktoré by vo výrobnom prostredí neboli povolené. Dodržiavaním príslušných noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre výrobnú technológiu možno minimalizovať expozíciu ohrozujúcu zdravie pracovníkov.

Príručka o klasifikácii a označovaní oxidu titaničitého

Súvisiace pomocné informácie

• Informácie týkajúce sa použitia UFI (jedinečného identifikátora receptúry zmesi)
• Etiketa a označovanie v praxi podľa CLP

Odporúčanie v rámci služieb

• Preklad karty bezpečnostných údajov v súlade s predpismi v oblasti chemickej bezpečnosti
• Oznamovanie zmesí cez portál na oznamovanie PCN
• Služby generovania kódu UFI
• Odborná príprava v oblasti administrácie PCN